Korinna z Tanagry

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Dve kresby Korinny zo série Visionary Heads, autor: William Blake (1757–1827)

Korinna (starogr. Κόριννα) bola starogrécka poetka.[1][2][3]

Korinna, lyrická poetka z boiótskej Tanagry, podľa Pausania súperila s Pindarom (5. stor. pred Kr.), ale v skutočnosti je možné, že tvorila až v 3. storočí pred Kr. alebo neskôr.[1] Boióťanka Korinna svoje lyrické básne (hlavne narativne básne z miestnych boiótskych mýtických tém[1]) skladala v miestom aiolskom nárečí. Svojimi jedinečnými vyjadrovacími schopnosťami do istej miery ovplyvnila dórsku zborovú lyriku a neskorších básnikov (napr. Theokritove idyly z 1. pol. 3. stor. pred Kr. atď.).[4] Jej básne boli zrejme známe ešte rímskym básnikom v dobe Augustovej, t. j. na prelome nášho letopočtu.[5] Z básnických diel Korinny sa zachovali len nepatrné zlomky (napr. preteky dvoch hôr Kithairónu a Helikónu v speve).[1]

Grécky cestovateľ Pausanias o Korinne zaznamenal: „Na významnom mieste mesta postavili pamätník Korinny, ktorá jediná v Tanagre skladala verše. Na cvičisku tiež majú jej obraz, predstavujúci dievča, ako si ovinuje stužku okolo hlavy na pripomienku toho, ako piesňou (básňou) zvíťazila v Tébach nad Pindarom. Som presvedčený, že zvíťazila nárečím, pretože prednášala verše nie v dórčine ako Pindaros, ale tak, že tomu mohli i Aioli rozumieť, tiež aj preto, že vynikala nad ostatnými ženami spanilosťou, ak môžeme usudzovať z podoby.“[6] Podľa Plutarcha, gréckeho historika, Korinna ešte mladému Pindarovi povedala, že človek by mal siať rukou, nie celým vrecom, vyčítala mu, že sa vo svojej poézii až priveľmi zaoberá mýtickou tematikou.[7] Grécky básnik Antipatros z Thessaloník ju zaradil medzi deväť „lyrických Múz“, medzi hviezdy, ktoré kedysi žiarili na oblohe gréckej.[8] Silanión, aténsky sochár zo 4. stor. pred Kr., jej zhotovil portrétnu sochu.[9]

Referencie a bibliografia

  1. a b c d Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 292.
  2. Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Corinna [1]
  3. SCHMUCK, Hilmar. Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2001. 1073 s. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 509. (po nemecky)
  4. A Bartoněk, Masarykova univerzita, Řecké literární dialekty, str. 25[2]
  5. A Bartoněk, Klasifikace klasických řeckých dialektů, str. 185[3]
  6. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 281.
  7. Plutarchos, Moralia, 4.
  8. Greek Anthology, Antipater of Thessalonica: Epigrams, 9,26.[4]
  9. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 402.